Probiotiká

 

Probiotiká sú prirodzenou prírodnou alternatívou proti syntetickým chemickým látkam, znečisťovaniu prírody a proti intoxikácii organizmu človeka.

Slovo "probiotikum" bolo prvýkrát použité v roku 1954 pri porovnávaní škodlivých účinkov antibiotík s blahodarnými účinkami užitočných baktérií - probiotica.

Probiotiká sú živé mikroorganizmy. Pri ich požití samostatne, alebo cez potraviny, ktoré ich obsahujú, ozdravujú ľudský organizmus, majú blahodarný vplyv na črevnú mikroflóru a imunitný systém, detoxikujú organizmus, znižujú cholesterol a krvný cukor, ozdravujú žalúdok, črevá a pečeň, sú prevenciou pred rakovinovými ochoreniami, alergiami a urino-genitálnymi infekciami.

Súčasný koncept dôležitosti probiotík bol po prvýkrát sformovaný začiatkom 20. storočia ruským biológom a držiteľom Nobelovej ceny doktorom I. I. Mečnikovom a uznávaným francúzskym fyzikom H. Tissierom. Vo svojej teoretickej práci ? K dlhovekosti a omladeniu človeka? profesor Mečnikov vysvetľuje, že pri črevných hnilobných procesoch, ktoré sú spôsobené mikroorganizmami, sú vytvárané rôzne toxíny, ktoré intoxikujú ľudský organizmus. Profesor Mečnikov vo svojich odporúčaniach, ktoré mali zabrániť hnilobným procesom, hovorí o potrebe konzumovania jogurtov a iných výrobkov s kyselinou mliečnou. Ako príklad takejto správnej životosprávy uvádza Bulharov, ktorých strava je takto obohatená každý deň. V danom období tvorili až 4% celkovej populácie ľudia, ktorí sa dožívali viac ako 100 rokov. Tak isto uvádza, že u týchto ľudí sa zriedkavo objavuje rakovina a celkový počet chorých ľudí je veľmi nízky. V roku 1905 bulharský fyzik Dr. Stamen Grigorov objavil Lactobacillus Bulgaricus vo všetkých bulharských mliečnych produktoch.

V dnešnej dobe je už vedecky dokázané, že človek žije v prostredí plnom mikrobiotických baktérií a ich rôznych druhov. Tieto baktérie sa nachádzajú a prežívajú úplne všade ? na našej koži, vlasoch, nechtoch, v ústnej dutine, v črevách, močových cestách a samozrejme aj v rozmnožovacom ústrojenstve. Hrubé črevo a tak isto vaginálne ústrojenstvo (u žien) sú prirodzenými bioreaktormi, ktoré produkujú milióny mikroorganizmov.

Mikroorganizmy môžeme rozdeliť do troch základných skupín:

  • Škodlivé ? približne 150 - 180 rôznych druhov;
  • Prospešné (probiotiká) ? približne 15 ? 20 druhov;
  • Latentné ? viac ako 1000 ? 1200 druhov.

Väčšina mikroorganizmov žije v žalúdku a črevách - od 500 do 800 druhov. Vedci takmer nepretržite objavujú nové druhy, zapríčiňujúce rôzne ochorenia ? Helicobacter pylori spôsobujúci vznik žalúdočných vredov, Mycobacterium paratubercolosis zodpovedný z a vznik uceróznej kolitídy a tak ďalej. Mikroorganizmy ? či už prospešné, škodlivé alebo latentné sa vyskytovali vedľa seba po milióny rokov. Rovnováha tohto ekosystému určuje kvalitu zdravia, závažnosť ochorení, epidémií či dokonca aj smrti.

Dnešné probiotiká sa delia do troch hlavných skupín: laktobacily, koky kyseliny mliečnej a bifidobaktérie. Iba 14 z nich sú rozšírené a využívané pri výrobe rôznych produktov.

Lactobacilli

Koky mliečneho kvasenia

Bifidobacteria

Lactobacillus bulgaricus

Lactobacillus acidophilus

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus rhamnosus

Lactobacillus reuteri

Lactobacillus helveticus

Streptococcus thermophilus

Lactococcus faecium

Lactococcus lactis

Bifidobacterium bifidum

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium infantis

Bifidobacterium breve


Baktérie mliečneho kvasenia tvoria základ probiotík. Ich biologickou charakteristickou črtou je, že podporujú proces mliečneho kvasenia a tým že rozkladajú cukry produkujú viac ako 50% kyseliny mliečnej. Vyprodukovaná kyselina mliečna spolu s bielkovinou (proteínom) produkovaným baktériami a inými biologicky aktívnymi substanciami ničia patogény, detoxikujú organizmus a podporujú imunitný systém. Baktérie mliečneho kvasenia majú proti karcinogénny, anti arterioslkerotický, proti alergický, antioxidačný a obranný účinok. Baktérie mliečneho kvasenia tvoria základný prvok vaginálnej flóry ženy ich počet určuje zdravie nielen u ženy ale aj u jej detí.

Koky kyseliny mliečnej. Najdôležitejšou z nich je Streptococcus thermophilus. Tento zo seba vylučuje substancie, ktoré ničia patogény, zlepšujú krvnú zrážanlivosť a podporujú rast u detí.

Bifidobaktérie produkujú menej ako 50% kyseliny mliečnej a veľké množstvo kyseliny octovej. Tieto podporujú mikroflóru v hrubom čreve. Taktiež sa podieľajú na fermentácií teda kvasení cukrov. Majú anti karcinogénny účinok. Bifidobaktérie sa vyskytujú vo väčších množstvách najmä u malých detí no postupom času sa ich počet znižuje alebo môžu celkom vymiznúť. Bifidobaktérie sú veľmi citlivé na kyslé prostredie a tak isto na prítomnosť kyslíku.

Nežiaduce účinky probiotík: Endokarditída patrí medzi veľmi zriedkavé ochorenia. Spôsobuje ju najmä Lactobacillus casei, Lactobacillus rhamnosus a Lactobacillus plantarum alebo veľmi zriedkavo Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium. Endokarditída ktorá by bola spôsobená bunkami Laktobacilus Bulgaricus alebo Streptococcus themrpophilus zatiaľ nebola indikovaná.

Laktobacillus Bulgaricus ? jedinečné probiotikum:

Lactobacillus bulgaricus je jediné probiotikum nazvané podľa národa a svojho ojedinelého geografického výskytu. Je to prvý mikroorganizmus, ktorý si pred tisícmi rokov vybral človek sám a vďaka ktorému sa zmenila celá ľudská evolúcia. Lactobacillus bulgaricus je rastlinného pôvodu, jedinečne produkovaný a izolovaný zo zelených rastlín na území Bulharska. V akejkoľvek inej oblasti sveta táto baktéria mutuje a zastaví svoju reprodukciu. V porovnaní s inými laktobacilmi, Lactobacillus bulgaricus produkuje D (-) mliečnu kyselinu, ktorá sa vyznačuje silnými antimikrobiálnymi, protirakovinovými, anti ? artériosklerotickými, proti alergickými, antioxidačnými a celkovými ochrannými účinkami. Lactobacillus bulgaricus sa vyvíja v symbióze s bunkami Streptococcus thermophilus.

Ich spojením dochádza vzájomnej podpore a rovnováhe ich pozitívnych účinkov. Zjednodušene povedané Lactobacillus bulgaricus spolu so Streptococcus thermophilus urýchľujú vývoj Laktobacillus acidophilus, ktorý prežíva a nachádza sa v ľudskom ako aj v zvieracom organizme. Pre Lactobacillus acidophilus je veľmi ťažké samostatne sa rozmnožovať, nakoľko ľahko umiera a tým nedokáže dosiahnuť potrebné množstvo v organizme. Ale našťastie takáto potrebná symbióza vzniká medzi prírodnými probiotikami a bifidobaktériami. Podporovaný stravou a s pomocou laktobacilov sa dokážu sekundárne rozmnožovať v tele a tým dosahovať množstvo potrebné pre ľudský organizmus.

Súčasné probiotiká:

Spracovanie súčasných probiotík začalo v roku 1980 na základe požiadavky bulharskej vlády. Hlavnou úlohou bolo vyprodukovať špeciálne potraviny a produkty pre medzinárodný vesmírny program ?interspace?. Tento projekt bol postavený na základe skúseností nazbieraných pri vyrábaní špeciálnych potravín pre pilotov z leteckých jednotiek a námorníkov pracujúcich v námorných silách. V tom čase sme už mali dostupné informácie a skúsenosti z výroby potravín pre ťažko chorých a pre športovcov pripravujúcich sa na Olympijské hry, svetové majstrovstvá a iné druhy pretekov. Vyprodukovali sme mnoho štúdií experimentálnych ale aj klinických predtým ako sme svoje produkty ponúkli bežným užívateľom vo vyššie zmienených podmienkach. Urobili sme tak aj preto, že niektoré z týchto štúdií ešte stále prebiehajú. Prvé probiotiká boli podané ako strava jednému bulharskému kozmonautovi, ktorý bol súčasťou bulharského vesmírneho programu. Probiotiká sa aj dnes využívajú v bulharských kontingentoch a na misiách v Kambodži, Iraku, Kosove a Afganistane. Zastarané technológie výroby probiotík dokázali vytvoriť probiotický nápoj resp. tekutinu, v ktorej sa mohli nachádzať iba probiotické baktérie bez akýchkoľvek iných prímesí. Tieto zmesi bolo možné skladovať len v chladiacich zariadeniach, kde teplota nevystúpila nad mínusové hodnoty. Dodržanie tohto predpokladu znemožňovalo ich masovú spotrebu. Vďaka novým technológiám dokážeme produkovať probiotiká vo forme prášku, ktorý vzniká ich sušením (lyofilizáciou) pri teplote mínus 50? C. Niektoré francúzske spoločnosti obaľujú probiotické baktérie v syntetických proteínoch. Spôsob výroby našich probiotík a možnosť ich skladovania v izbovej teplote spadá pod nami vlastnený medzinárodný patent. No počas našej fermentácie sa časť amino kyselín a uhľovodíkov premení na obal laktobacila a udržujú ich nažive po dobu viac ako dvoch rokov pri teplote 24? C.

V súčasnosti na svete nie je žiadna iná takáto technológia, ktorá by umožnila bunkám Lactobacillus bulgaricus ostať prirodzene nažive aj pri izbových teplotách. V svojej podstate je naša technológia veľmi blízka prírodným procesom. Pri výrobe probiotík využívame určité druhy Lactobacillus bulgaricus, ktoré prežili tisícročia a zachovali si svoje blahodarné vlastnosti. Naše probiotiká sú super koncentrátmi živých buniek Lactobacillus bulgaricus a tento stav nie je možné dosiahnuť iným druhom masovej produkcie. Naše probiotiká držia krok s moderným spôsobom života.

História probiotík. Trácka revolúcia v stravovaní:

Kultivácia probiotických bakterií Lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophilus ich izolovanie z rastlín a objavenie potravín s kyselinou mliečnou, bolo revolúciou takého istého rozmeru ako pestovanie agrikultúrnych plodín či skrotenie domácich zvierat.

Geneticky vrodená intolerancia na mlieko domestikovaných zvierat bolo veľkým problémom pre starovekého človeka. V ich genetickej výbave totiž chýbal gén, ktorý je zodpovedný za produkciu laktázy, ktorá trávi mliečny cukor. Pokiaľ tieto enzýmy nie sú prítomné, vedie konzumácia mlieka ku kvaseniu mliečnych cukrov čo vedie k závažným zdravotným problémom.

Pred viac ako 8000 rokmi starovekí Tráci žijúci na Balkáne objavili novú metódu kvasenia mlieka. Tráci dokázali izololovať probiotiká (dnešné Lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophilus) z rastlín a kultivovali ich. Rastlinný laktobacil nahradil enzým laktázu, ktorá rozkladá laktózu. V jogurte vyrobenom s pomocou týchto probiotík sa nenachádza laktóza. Aj napriek tomu sú to veľmi chutné a nekazivé produkty. Naviac obsahujú aj miliardy živých buniek Lactobacillus bulgaricus. Týmto sa stávajú ideálnou stravou pre človeka.

Predtým ako ľudia objavili túto metódu kvasenia mlieka, pravdepodobne používali na tieto účely laktobacily žijúce v ľudskom tele (dnešný Lactobacillus acidophillus). Produkty takto vyprodukované nie sú až tak chutné, sú kazivé a obsahujú rôzne druhy patogénov. Obsahujú nízke hodnoty tejto baktérie a tak isto ľahko odumierajú. Laktobacily získané z rastlín, ktoré sú prijímané formou jogurtu alebo syra znásobujú vývoj zvieracích laktobacilov v ľudskom organizme. Po tom ako Lactobacillus bulgaricus a Strepcoccus thermophilus vojdú do ľudského tela pomocou stravy ako sekundárny jav aj zásadne podporujú reprodukciu Lactobacillus acidophilus.

Výskumami bolo dokázané, že pred viac ako 7000 rokmi Tráci prešli procesom etnickej zmeny a neskôr po nich aj ľudia žijúci o statných oblastiach Európy. Nový spôsob obživy a miliardy prospešných baktérií spôsobili, že sa vytvoril nový gén zodpovedný za tvorbu laktázy, enzýmu ktorý rozkladá laktózu.

Nový spôsob spracovania mlieka umožnil ľudom piť mlieko a jesť mliečne produkty počas celého ich života. Toto vysoko hodnotné jedlo ktoré bolo možné si zaobstarať v akúkoľvek ročnú dobu zmenilo rozvoj ľudskej civilizácie.

Nový spôsob obživy a biela pokožka.

Človek potrebuje vitamín D, najčastejšie ho do tela dostáva pomocou slnečných lúčov. Druhým spôsobom je užívanie potravín, ktoré tento vzácny vitamín obsahujú. Pravekí ľudia tento vitamín dostávali do tela len prostredníctvom slnečných lúčov až kým sa nedozvedeli o novom spôsobe spracovania mlieka. Oblasti, kde ľudia využívali len slnečné lúče boli blízko rovníka. No severnejšie oblasti, ďalej od rovníka, neboli ešte obývané. Tým ako Tráci a Európania začali prijímať vitamín D z mliečnych produktov, stali sa menej závislými na slnečnom žiarení. Začali teda pohybovať svoje kmene viac až sa rozšírili po celom svete. Na severe nedostatok slnečného žiarenia viedol k zníženiu produkcie melanínu, pigmentu, ktorý chráni pokožku pred UV žiarením a určuje jej sfarbenie. Tmavá pokožka sa tak stávala viac a viac bledou. Legendy a starodávne kresby nám ukazujú, že Trácky kráľ Orfeus bol zobrazovaný ako tmavý. O tisíc rokov neskôr kráľ, gladiátor a najznámejší vodca povstania otrokov v Rímskej Ríši Trák Spartakus, bol biely muž.

Lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophilus - prvé liečivá vyprodukované človekom. Staroveká formulka dlhovekého života- jedlo naším liekom:

Probiotiká sú prírodným prirodzeným nepriateľom škodlivých mikróbov. Zneškodňujú ich kyselinou mliečnou a inými bioaktívnymi látkami ktoré produkujú. Prenášané v mliečnych produktoch živé bunky Lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophilus napomáhajú reprodukcii buniek Laktobacillus Acidophilus, ktorý sa množí do nesmierne vysokých čísel (až niekoľko miliárd na 1gram črevného obsahu). Týmto spôsobom dosahujeme potrebné množstvá baktérií, ktoré sú schopné zabrániť rastu a šíreniu škodlivých mikróbov a ochraňujú nás od chorôb nimi spôsobovanými. Staroveká formula dlhovekosti bola odhalená ? Nech je potrava človeka jeho liekom.